Slovenská Ves - textová verzia

Hlavné menu Grafická verzia



OBSAH STRÁNKY

Hlavné menu Grafická verzia

Hlavná stránka - Články a novinky

 


Hlavné menu Grafická verzia

Obec - Základné údaje

Prešovský kraj – Okres Kežmarok

Vybavenosť obce:

História

Historické udalosti (história obce)

Vývin obce nebol priamočiary, ale pod vplyvom rôznych vnútropolitických udalostí a živelných pohrôm. Veľkou pohromou bola napr. veľká morová epidémia v rokoch 1710 – 1711 a jej obeťou sa stalo 294 ľudí. Obec na počesť dala postaviť na miestnom cintoríne morový stĺp v roku 2006. V staršej obecnej kronike sa uvádza, že 5. júna 1443 bola obec postihnutá silným zemetrasením a v rokoch 1444 – 1663 celá obec vyhorela a tak sa nová dedina vystavala na inom terajšom mieste. O významných udalostiach v živote obce sa nedá toho veľa uviesť pre nedostatok archívnych záznamov.

Medzi zvláštnosti obce v minulosti patrili početné šľachtické rodiny a ich kúrie, ktorých tu bolo sedem. Obec mala pôvodne zemepána len jedného, rodinu Švábyovcov, ktorá bola aj je zakladateľom a patrónom miestneho kostola, ktorý dala tiež postaviť. Ešte začiatkom 17. storočia bola rodina najzámožnejšou rodinou v obci. Obraz o počte šľachticov v obci poskytuje dikálny súpis z roku 1700. Matrikami sú dosvedčené významné funkcie slovenských šľachticov. Napríklad Tomáš Matyasovszky bol podžupanom Spišskej stolice. Matriky dosvedčujú aj to, ako boli jednotlivé rodiny pospájané manželskými zväzkami, čo bolo spojené s majetkovými záujmami.

Hlavným zamestnaním obyvateľov obce od jej vzniku bola poľnohospodárska výroba.  Hlavnými plodinami boli ešte začiatkom 18. storočia raž, jačmeň a ovos. Pestovanie ľanu a zemiakov (grulí) je doložené roku 1794. Doplnkovým zamestnaním bola výroba plátna a drevorubačstvo. Rozsiahly chotár, najmä svahy Spišskej Magury umožňovali chov oviec a dobytka, z ktorého ťažili hlavne zemepáni obce.

Značný podiel na počte obyvateľstva obce malo služobníctvo v kúriách zemepánov, hosp. dvoroch, na majeri a na salašoch. Zemepanskými služobníkmi boli aj krčmári a mlynári. Bolo tu zopár krajčírov, obuvníkov, kováčov, kolárov a pekár.

Do 20. storočia vstúpila Slovenská Ves ako sídlo notárskeho úradu. Už začiatok tohto storočia bol úspešný. Roku 1902 bolo za iniciatívy evanjelického farára Karola Kallatha založené potravné družstvo.

Priebeh I. svetovej vojny mal v obci podobné dôsledky ako všade inde. O skončení vojny sa obec dozvedela od vojakov vracajúcich sa z frontov, no 18 sa ich už do obce nevrátilo. V roku 1944 bolo v obci rušnejšie ako v predchádzajúcich rokoch. Boli tu ubytovaní niekoľkí sovietski zajatci, ktorých Nemci používali pri presune munície. Školský rok sa začal až 31.októbra, pretože školu mala obsadenú nemecká jednotka. Od jesene sa chodilo na zákopové práce do Ždiaru i okolia Spišskej Novej Vsi.

Významní rodáci

Významným rodákom bol Mons. ThDr. Štefan Barnáš – pomocný spišský biskup. Narodil sa 19.1.1900 v Slovenskej Vsi, rodičom Jánovi a Zuzane Laufíkovej. Bol najstarší z piatich detí. Študoval na piaristickom gymnáziu v Podolínci. Roku 1919 nastúpil do kňazského seminára v Spišskej Kapitule, no po roku ho predstavení poslali študovať do Prahy na Karlovu univerzitu. 29.júna 1925 ho biskup Vojtašák vysvätil za kňaza. V roku 1931 dosiahol doktorát z teológie. 17 rokov pôsobil v Spišskom seminári. 25.októbra bol vymenovaný Svätou Stolicou za pomocného biskupa Spišskej diecézy. 24.júna 1950 ho odviedli do koncentračného tábora v Mučeníkoch pri Nitre. Prevezený bol potom do Nových Zámkov a odtiaľ 25.2.1951 do vyšetrovacej väzby v Prešove, kde sa vynucovali priznania krutým mučením. 7. júla 1951 ho previezli do väznice v Bratislave. Bol obžalovaný z velezrady a špionáže v prospech Vatikánu. Za špionáž sa pokladala skutočnosť, že išiel na apoštolskú munciatúru do Prahy prevziať si menovací dekrét a za velezradu zase čítanie biskupských pastierskych listov v kostole. Bol odsúdený na 15 rokov väzenia. V roku 1960 mu udelili amnestiu, no na slobodu sa už nikdy nedostal. Po prepustení bol v charitnom dome v Pezinku, kde žil pod stálym dozorom. Zomrel 20. apríla 1964. Pochovaný je v Slovenskej Vsi. Jeho biskupské heslo bolo: aby som chápal srdcom.

Treba spomenúť aj ďalšieho významného človeka, ktorý sa síce narodil v Podolínci, ale časť svojho detstva prežil v našej obci a bol to významný fotograf Ladislav Borodáč.

Významné pamiatky

Dominantou celej obce je katolícky kostol z II. polovice 14. storočia pôvodne gotický, ktorý bol v roku 1769 prestavaný v barokovom slohu. Bol postavený rodinou Šváby, ktorá bola aj dlhým časom patrónom farnosti a kostola. V jeho interiéry sa nachádza socha Panny Márie zo 16. storočia z dielne Majstra Pavla z Levoče. V kaplnke na južnej strane kostola sa nachádza hrobka kde je pochovaný Žigmund Tluk. V západnej stene tejto kaplnky je zamurovaná renesančná náhrobná doska Juraja Švábyho, ktorá je vyhotovená z červeného mramoru z roku 1597. V oblúku kaplnky je umiestnená baroková polychrómovaná drevorezba kladenie do hrobu z II. polovice 18. storočia. Okrem iného sa tam nachádza aj bronzová krstiteľnica z roku 1427, prenesená z z Ruskinoviec. Na klenbe pred hlavným oltárom sa nachádza erb rodiny Matyasovszkých na pamiatku generálnej opravy kostola v roku 1769. Na veži sú tri zvony, no najväčší a najstarší z nich pochádza zo 14. storočia.


Cestovný ruch

Rímskokatolícky kostol Očisťovania Panny Márie

Bol postavený v druhej polovici 14. storočia. Hodnotný je najmä interiér kostola, kde súčasťou hlavného oltára je vzácna neskorogotická socha Madony z roku 1510. Pochádza z dielne Majstra Pavla z Levoče. Cenné sú aj sochy sv. Štefana Prvomučeníka a diakona (dnes sa nachádzajú v Slovenskej národnej galérii) a skupina Umučenia umiestnená pri bočnej kaplnke, ktorá pôvodne stála na brvne vo víťaznom oblúku. Kostol počas svojej existencie striedavo patril katolíkom aj evanjelikom.

Evanjelický kostol

Súčasný evanjelický kostol pochádza z rokov 1906 – 1908. Postavený bol v pseudogotickom slohu podľa návrhu staviteľa a podnikateľa Józsefa Mitru z Košíc. Stojí na pozemku, ktorý cirkvi daroval tunajší zemepám Matej Badány. Základinu pre tento kostol a pre školu poskytol ďalší zemepán Juraj Doloviczény.

Cholerník

Slovenskú Ves postihlo v minulosti viacero smutných udalostí. Patrili k nim požiare, povodne a cholera. V cholerových epidémiách v rokoch 1710 – 1873 zomrelo asi 550 obyvateľov obce. Boli pochovávaní v lokalite Cholerník (Kolerník ), ktorá sa nachádza pri poľnej ceste spájajúcej Slovenskú Ves a Vojňany.  Na pamiatku obetiam moru bol na miestnom cintoríne postavený malý pomník.

Židovský cintorín

K cintorínom starých čias patrí aj židovský cintorín. Schátraný, krovinami a stromami zarastený židovský cintorín sa dočkal opravy. Obec realizuje projekt jeho obnovy. Po ukončení projektu by malo územie cintorína a jeho okolia slúžiť ako oddychová zóna. Je odtiaľ veľmi pekný výhľad na panorámu Vysokých Tatier a Spišskej Magury.

Drevený pamätník

Drevený altánok v areáli cintorína nesie mená rodákov padlých v 1. a 2. svetovej vojne. Pietne miesto skrášľujú aj originálne lavičky. Každá z nich je iná a každá je venovaná konkrétnej židovskej rodine, ktorá bola obeťou holokaustu.

Výskyt bobra

V katastri obce Slovenská Ves sa  nachádzajú  dve lokality s výskytombobra. Jeho veľké a obdivuhodné stavby úspešne pretvárajú povodia potokov.

Chránená príroda

Lokalita Lúka Kúty sa  nachádza v dolnej časti toku Slovenského potoka, východne od družstva. Biotop je charakterizovaný ako vysokobylinná bujná zamokrená lúka, kde sa vyskytujú čiastočne chránené, chránené a ohrozené druhy rastlín. Môžeme tu nájsť napríklad vzácny a ohrozený kruštík močiarny (Epipactis palustris). 

Minerálne pramene

Severne od obce vyviera osem zaevidovaných  prameňov minerálnych vôd. Pramene v tesnej blízkosti židovského cintorína mali veľmi silné sírovodíkové výpary. V obecnej matrike je záznam z roku 1922, že pri jednom z nich zomrel následkom otrávenia uhličitanom človek. Preto bol tento nebezpečný. Murovaný prameň zasypaný.

Lýžovanie

V zimnej sezóne ponúka obec svojim návštevníkom vlek v stredisku SKI CENTRUM ĽANDY. Má dĺžku 400 metrov, prevýšenie 120 metrov a kapacitu 300 osôb za hodinu. Svah lyžiarskeho vleku nie je strmý, takže je vyhľadávaný najmä rodinami s deťmi. Je tiež vhodný pre rekreačných lyžiarov a školské lyžiarske výcviky.

Paraglajding

V blízkom okolí Slovenskej Vsi sa nachádzajú lokality vhodné na paraglajding.  www.paragliding1.szm.com/tereny.htm

Pálenica

(nad obcou Lendak) je ideálnym letovým terénom pre začínajúcich  aj skúsených paraglajdistov (príp. rogalistov). Vrchol kopca sa nachádza vo výške 1175 m n. m. a štart je  z výšky približne 860 m n. m., pričom prevýšenie štart – pristátie je 100 m.

Vojnianska hora

Je samostatne stojaci pahorok, ktorého vrchol dosahuje výšku 930 m n. m. Nadmorská výška štartovísk je asi 880 m a ich prevýšenia sa pohybujú od 120 do 240 m n.m.    Vojnianska hora poskytuje veľmi dobré podmienky na lietanie v termike, ale aj na svahovanie. Je to vhodné miesto pre všetkých, aj začínajúcich pilotov. Štartuje sa z troch štartovísk, ktoré sú orientované na juhovýchod, juhozápad a severozápad.


Hlavné menu Grafická verzia

Samospráva

 

Kontakt

Slovenská Ves

Obecný úrad
Slovenská Ves č. 50
059 02 Slovenská Ves
Okres Kežmarok
Slovakia

Email: ocu.slovenska.ves@mail.t-com.sk

Tel/fax: 

052 / 4593 122

052 / 4593 108


Hlavné menu Grafická verzia

Kultúra

Informácie budu doplnené.


Hlavné menu Grafická verzia

Dokumenty

Informácie budu doplnené.


Hlavné menu Grafická verzia

Informácie k webstránke

Podnety ku obsahu webstránky píšte na ocu.slovenska.ves@mail.t-com.sk

Technické závady webstránky zahlasujte na grafik@hmcomp.sk

Výpadky webstránky zahlasujte na helpdesk@euronet.sk

Technické zázemie webstránky poskytuje EuroNET Slovakia s.r.o