Levoča (40 km)

Levoča vďaka množstvu historických pamiatok a umeleckých skvostov patrí k najkrajším historickým mestám na Slovensku. Je mestskou pamiatkovou rezerváciou a jej historické jadro je od roku 2009 zapísané v Zozname svetového dedičstva UNESCO.

Levoča vznikla po tatárskom spustošení lokality v polovici 13. storočia. Najstarším písomným dokladom, v ktorom sa prvýkrát vyskytuje pomenovanie Levoče ako ,,Leucha“, je listina Bela IV. z roku 1249. Neskôr sa Levoča stala hlavným mestom Spoločenstva spišských Sasov a čoskoro kráľovským mestom.

Jej rozvoju podstatne pomohla výsada práva skladu. Táto výsada prikazovala zahraničným kupcom zostať v meste 15 dní a ponúkať svoj tovar na predaj. Kráľ Žigmund oslobodil v roku 1402 levočských kupcov od práva skladu iných miest, v roku 1411 rozšíril levočské právo skladu aj na domácich kupcov. Levočania boli oslobodení od platenia tridsiatkov v celom Uhorsku. Tým sa otvorili neobyčajné možnosti slobodného obchodovania. Vďaka výhodnej polohe na križovatke obchodných ciest a viacerým výsadám nastalo pre mesto obdobie rozkvetu architektúry, vzdelanosti, kultúry, umenia i remesiel.

Požiare v rokoch 1550 a 1599 spôsobili veľké škody. Silnému a bohatému mestu sa však podarilo zdolať tieto pohromy a udržať si svoje významné postavenie až do konca 16. storočia. Slúži ku cti mesta, že už od 15. storočia podporovalo vzdelanosť a časť financií dávalo na školy. Bola tu tiež knižnica, lekáreň, kúpele a tlačiareň. Levoča bola kultúrnym centrom reformácie na Slovensku.

Mesto začína pomaly upadať počas protihabsburgovského povstania v 17. storočí. Napriek tomu zostáva centrom Spiša a v 19. storočí sa stáva strediskom slovenského národného hnutia štúrovskej generácie. Vtedy na známe levočské lýceum prišli po zosadení Ľudovíta Štúra z funkcie zástupcu profesora na Katedre reči a literatúry československej na bratislavskom evanjelickom lýceu jeho žiaci, na čele s Jankom Franciscim. Tu po prvýkrát zaznela slovenská hymna Nad Tatrou sa blýska. V Levoči študoval aj Ján Botto, Janko Kráľ, Ľudovít Kubáni, Pavol Dobšinský, Vavro Šrobár.

Dnes je Levoča okresným mestom. Jej najväčšou cennosťou je dedičstvo predkov – umelecké i architektonické skvosty, pre ktoré ju štát už v roku 1950 vyhlásil za mestskú pamiatkovú rezerváciu. V štýlových zreštaurovaných priestoroch sa nachádzajú centrá spoločenského, kultúrneho i ekonomického života mesta.

Mesto má obrovské stredoveké námestie obklopené meštianskymi domami. Je najväčším gotickým námestím na Slovensku. Jeho plocha 4,4 ha dokazuje význam mesta, v ktorom pulzoval bohatý obchodný život. V prípade nepriaznivého počasia ako trhovisko slúžili arkádové podlubia radnice a meštianskych domov. Námestie obklopuje 65 zachovalých meštianskych domov. Stoja v radovej zástavbe a boli renesančne prestavané a upravené v 18. a 19. storočí. Najpozoruhodnejšími zachovanými meštianskymi domami na námestí sú Thurzov dom, Dom Majstra Pavla, Máriášiho dom, Spillenbergov dom, Krupekov dom, budova divadla, veľký a malý župný dom.

V strede námestia sú situované najvýznamnejšie budovy mesta: radnica so zvonicou – symbol svetskej moci, Chrám sv. Jakuba – reprezentuje duchovný život, obchodný dom – centrum hospodárskeho života.

Chrám svätého Jakuba, druhý najväčší kostol na Slovensku, je jedinečnou kultúrnou pamiatkou. Pozoruhodný je predovšetkým jeho hlavný oltár (Oltár sv. Jakuba), vysoký 18,6 metra a široký 6 metrov – najvyšší gotický oltár na svete. Pochádza z dielne Majstra Pavla z Levoče. V strede oltára je skriňa so sochami Madony s dieťaťom, sv. Jakuba a sv. Jána Evanjelistu. V predele sa nachádza skupina Poslednej večere. K ďalším pamiatkam patrí Oltár Panny Márie snežnej, sv. Petra a Pavla, Jánov oltár, Korvínovský, t. j. Vir dolorum, sv. Anny a sv. Kataríny, Oltár Narodenia, drevené senátorské lavice, kovová krstiteľnica a gotické nástenné maľby. Dielo Majstra Pavla je národnou kultúrnou pamiatkou a kostol je múzeom sakrálneho umenia stredoveku.

Okrem gotického oltára je národnou pamiatkou aj dielo Jána Szilassyho – monštrancie, kalichy a iné bohoslužobné predmety vyzdobené emailovým a tepaným dekorom, vykladané drahokamami a českými granátmi.

Levočská radnica. Jej pôvod siaha do 15. storočia. Pôvodná budova radnice zhorela pri veľkom požiari v 16. storočí. V roku 1615 ju opravili, rozšírili, pribudovali južnú časť a arkády s podlubiami na prízemí i poschodí. Na južnej fasáde sa v pravom rohu zachoval zvyšok pôvodnej maľby. Neskôr boli na fasádu medzi okná na poschodí umiestnené ďalšie maľby. Predstavujú symboly občianskych cností: striedmosť, opatrnosť, udatnosť, trpezlivosť a spravodlivosť. Budova radnice je dnes spojená s renesančnou vežou, ktorá slúžila ako zvonica. V radnici má svoje expozície Slovenské národné múzeum. Pred radnicou symbolicky stojí stredoveký pranier pre ženy – klietka hanby. www.spisskemuzeum.com

Obchodný dom spolu so zlatníckymi dielňami bol časťou komplexu budov v parku. Pôvodne tu bola škola, v roku 1588 ju prebudovali na školu vyššieho typu. Nachádzala sa tu tiež mestská zbrojnica. Budovy boli neskôr spojené do jedného celku a slúžili ako reálne gymnázium, kasíno, cukráreň, reštaurácia i byty. Dnes slúži na administratívne účely.

Zo sakrálnych stavieb je cenný evanjelický kostol s hodnotnou knižnicou, minoritský kostol s kláštorom zo 14. storočia pri mestských hradbách (nachádza sa tu jediná úplne zachovaná krížová chodba na Slovensku) a Kostol sv. Ducha s kláštorom minoritov, ktorý sa nachádza pri Košickej bráne.

Veľký župný dom stojí na severnej strane námestia. Jeho projektantom bol známy architekt Anton Povolný. Budova je postavená v klasicistickom štýle a je najvýznamnejšou spomedzi všetkých župných domov v bývalom Uhorsku. Architektonicky je na Slovensku ojedinelým zjavom.

Na západnej strane námestia sa nachádza zrekonštruovaná budova Mestského divadla. V tomto kultúrno-spoločenskom komplexe sa nachádza kongresová sála, divadelná sála, dve kurzové miestnosti, modrý salónik. Novootvorené mestské divadlo ponúka širokú paletu divadelných vystúpení a kultúrnych podujatí.

Život a dielo jedného z najväčších majstrov neskorej gotiky Majstra Pavla z Levoče predstavuje expozícia v meštianskom dome č. 20, ktorého fasáda upúta motívom mušle.

Historické centrum obklopuje mohutný hradobný systém s dĺžkou 2,5 km. Na dverách ukotvených v mestských hradbách bol nájdený tajomný obraz Levočskej bielej pani Juliany Korponayovej. Podľa povesti bola Juliana milenkou kuruckého veliteľa Andrášiho a vpustila nepriateľské vojská tajnou bránou do mesta. Za svoj čin bola v Györi sťatá…

Z mestského opevnenia sú zreštaurované viaceré bašty, veže a tiež Košická a Menhardská brána.

Dominantou Levoče je Mariánska hora. Tvorí ju strmý kopec s neogotickým kostolom. V roku 1984 bol kostol povýšený na malú baziliku. Mariánsku horu v Levoči navštívia každoročne tisícky pútnikov. Je to jedno z najstarších a najvýznamnejších pútnických miest na Slovensku, kde sa každoročne začiatkom júla konajú pravidelné púte. Predpokladá sa, že kaplnka na Mariánskej hore bola výrazom vďaky Spišiakov za ich záchranu na tomto mieste počas tatárskeho vpádu. V roku 1995 navštívil Mariánsku horu Svätý Otec, pápež Ján Pavol II. rkc.levoca.sk/put.html

Múzeum špeciálneho školstva je umiestnené v renomovanej budove v historickom jadre Levoče. Základom jeho zbierok sa stala tzv. Gaňova knižnica (V. Gaňo – priekopník špeciálnej pedagogiky na Slovensku), doplnená o ďalšie dokumenty a exponáty. www.msslevoca.sk

V dome č. 26 sa nachádzala tlačiareň Vavrinca Brewera. Bol tu vydaný krásny drevorytmi zdobený štvorjazyčný Orbit pictus Jána Amosa Komenského a významné vydanie slovenského kancionála Juraja Tranovského Tranoscius.

V Levoči vznikol v roku 1922 prvý ústav pre slepcov na Slovensku. Dnes je to moderná základná škola – Spojená škola internátna, ktorá vzdeláva žiakov nevidiacich, slabozrakých i kombinovane postihnutých.

Slovenská knižnica pre nevidiacich Mateja Hrebendu je jediným celonárodným knižnično-informačným centrom v Slovenskej republike, ktoré pôsobí v oblasti šírenia informácií nevidiacim, slabozrakým a inak zdravotne postihnutým.

Mesto Levoča pravidelne organizuje:

turistické a športové podujatia pre širokú verejnosť (Trojkráľový výstup na Brezovú, lyžiarsky turistický prechod cez Levočské vrchy),
cyklus koncertov – Levočská hudobná jar, Levočská hudobná jeseň a Levočské babie leto,
krajskú súťažnú prehliadku neprofesionálneho divadla – Krajská scénická žatva (apríl),
netradičné prehliadky múzejných expozícií – Noc múzeí (máj),
Hradohranie – celodenný program pre žiakov pátrajúcich po histórii Spišského hradu a regiónu (máj, jún),
celoštátnu súťažnú postupovú prehliadku amatérskeho alternatívneho divadla – Exit (jún), – Dni Majstra Pavla (júl, august) – medzinárodný festival a v rámci neho podujatie pod názvom Tajomná Levoča. Vtedy môžu návštevníci na Námestí Majstra Pavla, v Mestskom divadle a v kostoloch vidieť prezentáciu rôznych kultúrnych telies. V ponuke je hudba, film, tanec, divadlo, svetelná šou, ohňostroj i diskotéka.
Počas víkendu prebieha Karpatský remeselný trh. Predstavujú sa na ňom remeselníci a majstri tradičných ľudovoumeleckých výrobkov z Poľska, Slovenska, Česka a prezentujú svoje zručnosti. www.levoca.sk