Tatranská Javorina (27 km)

Trvale obývanou obcou sa stala v roku 1759. V tomto roku vybudoval František Horváth pri majerských stavbách železné huty a hámre, pretože bol presvedčený o veľkých rudných bohatstvách  v okolitých horách. Nedostatok rudy bol však dôvodom na prestavbu železiarní na lepenkáreň. Tá  zanikla v roku 1935.

Javorinskú oblasť aj s dedinou v roku 1879 kúpil Christian Kraft Hohenlohe z Oehringenu – pruské knieža.  Bol vášnivým poľovníkom, mal vlastný poľovný revír a staral sa o zvyšovanie stavov jelenej a srnčej zveri, kamzíkov a medveďov. Súčasne sa snažil, ale bez väčších úspechov, importovať cudzokrajné živočíšne druhy – jelene wapity a maraly, americké bizóny, európske zubry, kozy bezoárové a kozorožce. Knieža mal v Javorine sídlo riaditeľstva tatranských a tokajských častí svojho veľkostatku. V roku 1885 postavil v Javorine poľovnícky zámok a neskôr drevený katolícky Kostol sv. Anny – patrónky  lesných robotníkov. Obidva tieto objekty dodnes  patria k najkrajším stavebným pamiatkam v tatranskej oblasti.

Knieža odpredával drevo na pni českotešínskej firme Glesinger, ktorá na zvoz dreva postavila lanovku, z Podspád do Lendaku, dlhú 13 km. Z Lendaku prevážala drevo úzkokoľajná lesná železnička do železničnej stanice v Spišskej Belej.

Hohenlohe zomrel na svojom majetku v Somogyszobe v roku 1926, ale pochovaný je v Tatranskej Javorine spolu so svojou životnou družkou Otíliou Lubraniec Dambskou. Jeho synovec a dedič predal Javorinu v roku 1935 československému štátu.

Ďalšou významnou osobnosťou, ktorá odpočíva v Tatranskej Javorine, je akademický maliar, Jaroslav Votruba, ktorému táto oblasť tiež učarovala. Miesto jeho posledného odpočinku na miestnom cintoríne označuje zaujímavý pomník – letiaci orol na žulovom brale.

Tatranská Javorina administratívne zahŕňa aj časti Podspády a Lysá Poľana.

Obec má doslova idylický ráz, ktorý jej dodávajú Belianske Tatry. Tatranská Javorina má jeden z najkrajších výhľadov na Tatry. Okolie Tatranskej Javoriny poskytuje množstvo túr pre náročných aj menej náročných turistov. Veľkou výhodou tejto časti Tatier je to, že oproti centrálnej časti je menej navštevovaná, a tak si turisti môžu skoro nerušene vychutnávať  nádherné scenérie a romantické pohľady.