Kežmarok (12 km)

Mesto Kežmarok vzniklo v 13. storočí spojením troch osád – slovenskej rybárskej osady, osady kráľovských pohraničných strážcov a nemeckej osady. Územie mesta však bolo osídlené už v kamennej dobe. Nachádzajú sa tu bohaté nálezy z bronzovej a železnej doby, sídlisko z laténskej a rímskej doby aj slovanské sídlisko.

Prvá písomná zmienka o Kežmarku pochádza z roku 1251 z darovacej listiny kráľa Bela IV. Mesto neskôr získalo mestské výsady a stalo sa slobodným kráľovským mestom. Ako slobodné mesto získalo viaceré hospodárske i politické privilégiá – napr. právo dvoch výročných trhov, sporné právo skladu, právo meča a právo používať erb. V mestskom privilégiu boli určené aj chotárne hranice – do chotára mesta patrila časť Vysokých Tatier.

Súčasťou histórie mesta boli časté boje – v Kežmarskom chotári sa odohralo celkovo trinásť vojen. Z nich jedna bola vyše storočná s blízkou Levočou o právo skladu, ďalšia takmer 250-ročná, mesto ju viedlo s vlastným hradom. Do histórie mesta sa významne zapísali aj protihabsburské povstania Juraja II. Rákociho a kežmarského rodáka Imricha Thökölyho, keď o Kežmarok zápasili dve silné skupiny miestodržiteľov krajiny.

Kežmarok zohrával zásadnú úlohu v objavovaní a sprístupňovaní Vysokých Tatier. Prvý známy výlet do slovenských veľhôr podnikla kežmarská hradná pani Beata Laska v roku 1565. Keďže sa pani Laska previnila proti zásadám mravnosti (vydala sa na výlet v sprievode cudzích ľudí, bez manžela), dal ju jej manžel Albert Lasky zavrieť do najpevnejšej veže hradu. Vo väzení bola až do príchodu ďalšieho majiteľa hradu najmenej šesť rokov, možno aj viac. Reuber ju našiel na pokraji fyzických i duševných síl a čoskoro nato aj zomrela, toľko hovorí legenda…

Vedecký prístup pri výstupoch na tatranské štíty využili prírodovedci David Frölich, Juraj Buchholz (17. storočie), Kristián Genersich (18. storočie) a Alfréd Grosz (20. storočie). Podľa Kežmarku boli pomenované mnohé miesta v Tatrách (Kežmarský štít, Kežmarská Biela voda, Kežmarské zelené pleso, bývalá Kežmarská chata).

Výhodná  poloha  mesta  pri dôležitých obchodných cestách podporila jeho hospodársky rozvoj. Kežmarok bol počas minulých  storočí  veľmi  živým  mestom. V 15. – 19. storočí tu pracovalo vyše 40 remeselníckych cechov. Väčší  počet cechov na území Slovenska mali len Košice. Kežmarok v  Európe preslávili farbiari, stolári, tkáči, súkenníci, ihlári a zlatníci. Hoci cechová výroba bola zrušená r. 1872, už predtým tu vzniklo niekoľko podnikov: kameninová manufaktúra, manufaktúra na súkno, továreň na výrobu smoly, škrobu, pivovar a prvá uhorská mechanická pradiareň ľanu a konopnej priadze.
V meste pracovalo niekoľko kníhtlačiarní, ktoré vydávali slovenské, maďarské, nemecké a latinské knihy.

Úpadok nastal na konci 19. storočia, keď mesto obišla trať Košicko-Bohumínskej železnice, a v polovici 20. storočia, keď komunistický režim pričlenil okres Kežmarok pod správu dovtedy nevýznamného Popradu. Od roku 1996 je Kežmarok opäť okresným mestom, aj keď hranice sa oproti pôvodným zmenili – súčasťou okresu už nie sú Vysoké Tatry.

V roku 1950 bolo historické jadro Kežmarku vyhlásené za Mestskú pamiatkovú rezerváciu, ktorých je na Slovensku 18. Drevený evanjelický artikulárny kostol a evanjelické lýceum sa stali v roku 1985 Národným kultúrnymi pamiatkami.

Kežmarské lýceum navštevovali študenti a profesori nielen z Uhorska, ale aj zo širokého okolia. Medzi nimi boli mnohí významní literáti ako Pavol Jozef Šafárik, Karol Kuzmány, bratia Ján a Samo Chalupkovci, Janko Kráľ,  Pavol Országh Hviezdoslav, Martin Rázus, Ivan Stodola; maliari Peter Bohúň, Ladislav Medňanský; lekári Daniel Fischer, Ľudovít Markušovský, Vojtech Alexander; geografi a historici David Frölich, Juraj Buchholz mladší,  Samuel Weber; filozofi a ekonómi Gregor Berzeviczy,  Martin Schwantner; prírodovedci, fyzici a matematici Fridrich Hažlinský, Ferdinand Filarský, Aurel Stodola, Jur Hronec a ďalší.

Ďalšou unikátnou školou bola odborná tkáčska škola, ktorá vznikla ako prvá svojho druhu v Uhorsku, a materská škola, založená r. 1869 ako jedna z prvých na území Slovenska.

Medzi známych kežmarských rodákov patria v oblasti medicíny Kristán Augustini ab Hortis – osobný lekár panovníka Ferdinarda II, Daniel Fischer – zakladateľ súkromnej lekárskej školy,  Vojtech Alexander – zakladateľ röntgenológie v Uhorsku; ďalej napr. Juraj Buchholtz mladší – autor prvej mapy jaskyne na Slovensku a panorámy Tatier.

Významné historické pamiatky  mesta:

Drevený evanjelický artikulárny Kostol Najsvätejšej Trojice. Od 7. júla 2008 zapísaný do Zoznamu svetového kultúrneho a prírodného dedičstva UNESCO. Táto Národná kultúrna pamiatka bola postavená takmer pred 300 rokmi. Má pôdorys rovnoramenného kríža a bola postavená bez použitia kovových klincov.  http://www.ecavkk.sk/dreveny_kostol.html

Rímskokatolícky Kostol  Povýšenia svätého Kríža – Bazilika minor. Kostol je trojloďový a raritou z jeho prestavieb je trojaká klenba – sieťová, hviezdicová a krížová. V blízkosti kostola sa nachádza renesančná zvonica z roku 1591, považovaná za najkrajšiu spišskú kampanilu.

Neskorogotický mestský hrad a mestské opevnenie. Dnes je celý areál hradu mestským múzeom s rôznymi expozíciami. Jedným z najzaujímavejších exemplárov je unikátny prístroj, ktorým boli zostrojené prvé röntgenové snímky v Uhorsku. Kežmarský hrad počas leta láka divadelnými predstavenia a tajomnými nočnými prehliadkami. Podľa povesti v ňom dodnes straší hradná Čierna pani…

Evanjelické lýceum s historickou knižnicou. Knižnica má vyše 150 000 zväzkov historických kníh, mnohé sú jedinými exemplármi na Slovensku. Je to jedna z najväčších historických školských knižníc v strednej Európe. www.muzeum.sk

Kostol Navštívenia Panny Márie (bývalý kostol rehole Paulínov)

Nový evanjelický kostol s mauzóleom Imricha Thökölyho, je postavený v tzv. eklektickom slohu, ktorý obsahuje byzantské, románske, renesančné, maurské, ba aj  orientálne prvky.

Historický cintorín bol založený v časoch protireformácie. Dovtedy museli protestanti  svojich mŕtvych pochovávať mimo mestských hradieb. Postupne sa rozširoval a od konca 18. storočia doň boli pochovávaní aj katolíci. Do začiatku 20. storočia sa uchoval zvyk klásť katolíkov do hrobov na ľavej strane, kým protestanti odpočívali v hroboch na pravej strane.

K novším sakrálnym stavbám patrí kláštor redemptoristiek, ktorý stojí na Hradnom vrchu. Stavba kontemplatívneho kláštora bola dokončená v roku 2005.

V roku 2008 bol dostavaný gréckokatolícky Chrám Narodenia presvätej Bohorodičky.
V meštianskom dome číslo 55, na Hlavnom námestí, je prístupná expozícia meštianskej bytovej kultúry na Spiši. Vystavené sú zbierkové predmety dokumentujúce kultúru bývania  meštianskych prípadne šľachtických vrstiev. www.kezmarok.com

Návštevníci Kežmarku majú možnosť absolvovať jazdu konskou bričkou a takýmto spôsobom si pozrieť viacero zaujímavostí a historických pamiatok mesta. Trasa prehliadky trvá približne 25 minút.

V roku 1991 bola v Kežmarku obnovená tradícia výročných trhov. EĽRO – festival európskych  ľudových remesiel. Koná sa počas druhého júlového týždňa. Viac ako 180 remeselníkov a ľudových umelcov zo Slovenska a zahraničia predvádza pred zrakmi návštevníkov asi päťdesiat druhov remesiel. Pod ich rukami sa rodia zaujímavé výrobky z dreva, prútia, slamy, šúpolia, kože, hliny, kovu, skla a iných materiálov, ktoré si možno zakúpiť priamo na mieste. elro.kezmarok.sk

Dobové stánky remeselníkov, hrad, jeho nádvorie a architektúra meštianskych domov na hradnom a hlavnom námestí dotvárajú historické prostredie a neobyčajnú atmosféru.

Pre milovníkov divadla, zábavy a folklóru je počas troch dní pripravený bohatý program v areáli pred hradom a radnicou. Usporiadatelia nezabúdajú ani na deti. Pre ne sú nachystané rôzne atrakcie. Obľúbené sú detské divadelné predstavenia a predstavenia bábkových divadiel.

Súčasťou remeselných trhov je aj Syrársky trh umiestnený na hradnom nádvorí.

V júni sa v uliciach a v mestskom kultúrnom stredisku schádzajú návštevníci festivalu mládežníckych divadiel Divadlenie.

Kežmarok má tri výstavné siene: Výstavná sieň Barónka, Výstavná sieň múzea a Galéria u sediaceho anjela, ktorá je aj predajňou súčasného slovenského umenia.

Mesto ponúka množstvo ubytovacích možností. Známy je napríklad hotel Club, Štart či Hviezdoslav s literárnou kaviarňou.

Na území  Kežmarku sa nachádzajú tenisové kurty, futbalový štadión, hokejový štadión (je v rekonštrukcii) a športová hala. Každoročne sa tu konajú turnaje vo volejbale, hokejbale, šachu, atletike, futbale, lukostreľbe a mestský maratón.  V zime je v prevádzke mestské lyžiarske stredisko Štart.   www.turistikaonline.sk

V blízkosti mesta, v dolinke obklopenej lesom, sa nachádza ranč Čajka. Poskytuje  služby pre tých, ktorí sa chcú len povoziť, alebo aj naučiť sa jazdiť či starať sa o kone. Na ranči sa organizujú letné tábory, jazdy na saniach a nočné jazdy.  www.ranc-cajka.sk

Pár metrov od ranča sa rozprestiera chovný pstruhový rybník Zlatná, ktorý zaiste ocenia milovníci rybolovu.