Hrady a zámky
Kežmarský hrad
Neskorogotický mestský hrad a jeho mestské opevnenie v Kežmarku.Dnes je celý areál hradu mestským múzeom s rôznymi expozíciami. Jedným z najzaujímavejších exemplárov je unikátny prístroj, ktorým boli zostrojené prvé röntgenové snímky v Uhorsku. Kežmarský hrad počas leta láka divadelnými predstavenia a tajomnými nočnými prehliadkami. Podľa povesti v ňom dodnes straší hradná Čierna pani…
Niedzica a hrad Czorstyn
Veľmi zaujímavou je prehliadka hradu Niedzica, jedného z najzachovalejších hradov v Európe. Počas stáročí bol hrad pevnosťou i sídlom uhorských rodov, od r. 1920 patrí Poľsku.
Turistov k návšteve hradu láka legenda o pokladoch Inkov, ukrytých v jazere Titicaca. V roku1946 tu bola nájdená olovená rúrka, ktorá obsahovala remienky so záhadnými uzlíkmi. Pripomínali uzlíkové písmo Inkov (quipu). Údajne šlo o testament Inkov.
Neďaleký Czorsztynsky hrad mal funkciu pohraničnej pevnosti ako protiváha uhorskej Niedzice. Býval častým ohniskom bojov, odboja a rebélií. Teraz je hrad štátnou kultúrnou pamiatkou. Z jeho zrúcanín je pekný výhľad.
Spišský Hrad
Spišský hrad patrí medzi najrozsiahlejšie hradné komplexy Európy a je najväčším hradom na Slovensku. Jeho rozloha je unikátna – viac ako 41 tis. m2. Vznikol v 12. storočí na mieste staršieho slovanského hradiska. V prvej polovici 13. storočia bol hrad chránený kamenným opevnením. Spišský hrad bol jedným z mála hradov, ktoré odolali ničivému tatárskemu vpádu v roku 1241, napriek tomu však zosilnili jeho opevnenie. Na stavebných prácach sa zúčastňovali talianski majstri, ktorí neskôr pracovali aj na stavbe Spišskej Kapituly a v blízkych Spišských Vlachoch, ktoré po nich dostali aj pomenovanie. Z 13. storočia pochádza aj honosný románsky palác, valcovitá veža, románska brána i dnes už neexistujúca románska kaplnka. V 14. storočí za vlády Ľudovíta, syna Karola Róberta z Anjou, bol Spišský hrad rozšírený o stredné nádvorie so vstupnou bránou a barbakanom.
V polovici 15. storočia bolo na hrade vybudované dolné nádvorie, ktorého vznik sa viaže k pobytu vojsk Jána Jiskru z Brandýsa (Ján Jiskra bol po smrti kráľa Žigmunda povolaný na obranu ešte neplnoletého uhorského kráľa Ladislava Pohrobka). Dolný hrad bol vymedzený opevňovacím múrom, dvoma obytnými vežami a vstupnou vežou. V centre priestoru bola vybudovaná malá opevnená pevnosť.
Pôvodný kráľovský hrad patril viacerým rodom. Od roku 1464 patril rodine Zápoľských, v prvej polovici 16. storočia pripadol rodine Turzovcov a jeho poslednými vlastníkmi po roku 1636 sa stali Čákiovci, ktorí ho vlastnili až do roku 1945. Po požiari v roku 1780 hrad utrpel obrovské škody, nebol už viac obnovený a postupne pustol.
Od roku 1970 tu prebiehajú rozsiahle konzervačné práce a v roku 1993 bol Spišský hrad spolu s okolím (Spišská Kapitula, Spišské Podhradie, kostol v Žehre) zapísaný do Zoznamu svetového kultúrneho dedičstva UNESCO.
Na hrade sú sprístupnené expozície, vďaka ktorým je možné spoznať zaujímavý hradný život. Archeologická časť približuje vývoj osídlenia hradného kopca, jeho blízkeho okolia a výstavbu hradu. Historická časť dokumentuje politickú a vojenskú moc šľachty, s dôrazom na bojovú techniku hradu v 15. – 16. storočí. O stravovaní bohatších kruhov vypovedá hradná kuchyňa. Súkromie hradných pánov odhaľuje expozícia hradnej spálne a kúpeľne a bohato vybavená mučiareň pripomína najkrutejšie justičné procesy stredoveku.
Okrem týchto zaujímavostí pripravuje Spišské múzeum pre návštevníkov hradu mnohé iné podujatia. Už tradične sa tu uskutočňuje otvorenie letnej turistickej sezóny, Súhradnice, Hradohranie, Noc múzeí či obľúbené nočné prehliadky.
Pod Spišským hradom neunikne oku návštevníka zaujímavý obrazec. Ide o kamennú stavbu, ktorá je súčasťou najväčšieho sochárskeho projektu na svete. Pod dohľadom austrálskeho sochára Andrewa Rogersa vytvorilo vyše 300 miestnych ľudí obraz koňa z keltskej mince.
Geoglyf tvorí meter vysoký, meter široký a 800 metrov dlhý múr z travertínu. www.spisskyhrad.com
Ľubovnianský hrad
Na vápencovom brale (711 m n.m.) nad mestom sa vypína hrad Ľubovňa. Bol postavený ako strážna pevnosť na obranu hraníc uhorského kráľovstva. Prvá písomná zmienka je z roku 1311. V 15. storočí boli pre lepšiu obranu dostavané ďalšie veže a bastión. Neskôr ho však zachvátil veľký požiar. Výraznými prestavbami v 16. a 17. storočí sa vďaka poľskému rodu Ľubomírskych hrad zmenil na unikátnu renesančnú pevnosť s vlastnou kaplnkou.
Na hrade boli uschované poľské korunovačné klenoty a v roku 1768 tu bol väznený známy dobrodruh Móric Beňovský.
K najcennejším objektom patrí hlavná hradná veža, barokový palác a jeho expozícia dobového nábytku. Zaujímavé sú aj expozície remesiel a cechov rodu Zámojských.
Každoročne sa na hrade konajú Hradné dni a mnoho iných kultúrnych akcií, napríklad výstavy, divadelné a koncertné predstavenia, vystúpenia historického šermu, sokoliarov či nočné prehliadky hradu. www.muzeumsl.sk
Pod hradom Ľubovňa sa nachádza Ľubovniansky skanzen. Je národopisnou expozíciou v prírode a patrí k najmladším na Slovensku. Verejnosti bol sprístupnený v roku 1985 a v súčasnosti ho tvorí 25 objektov.
Hrad plaveč
Nachádza sa v doline Popradu medzi Ľubovnianskou vrchovinou a Levočskými vrchmi.
Od 16. storočia sa stáva poddanským mestečkom panstva Plaveč.
Nad obcou čnejú ruiny hradu. Hrad bol postavený okolo roku 1294 ako pohraničná pevnosť. Dostal sa do rúk viacerých majiteľov (napr. Bebekovcov, Zápoľských, Horváthovcov, Paločajovcov), dokonca počas husitských bojov sa hradu zmocnili bratríci, na čele s Petrom Aksamitom. Bol niekoľkokrát prebudovaný a upravený natoľko, že sa v roku 1715 v zmysle nariadenia cisára Karola VI. o demolácii hradov vyhol zbúraniu, pretože bol uznaný ako kaštieľ. V roku 1857 hrad postihol ničivý požiar. Odvtedy pustne.
Dnes sa z kedysi prepychového sídla zachovali iba zvyšky vysokých múrov obytného krídla a obrannej delovej bašty na severnej strane bývalého hradného areálu.
Holumnicský hrad
Zrúcaniny hradu nad obcou Holumnica. V starších prameňoch je uvádzaný aj ako Holumnický zámok. Išlo o goticko-renesančnú blokovú stavbu štvorcového pôdorysu bez veží. Obvodové múry majú štrbinové strieľne a zvyšky štítkovej atiky.
Marcelov hrad
Je zrúcanina stredovekého hradu na Zelenej hore pri Hrabušiciach. Hrad bol postavený v prvej polovici 13. storočia a začiatkom 15. storočia bol už opustený. V jeho hradbách vybudovali tábor bratrícke vojská. Po odchode bratríkov Levočania hradby zničili.