Slovenská Ves
Slovenská Ves

Pieninský národný park - PIENAP

Na území Pienin bol v roku 1932 vyhlásený prvý Medzinárodný park v Európe. Tvorili ho Pieniński Park Narodowy a Slovenská prírodná rezervácia v Pieninách.

Neskôr, v roku 1967, vzniká Pieninský národný park (PIENAP). Má rozlohu 3725 ha a výmera jeho ochranného pásma je 22 444 ha. Dĺžka horstva je cca 35 km a jeho šírka asi 6 km.

Bradlové pásmo, ktoré sa nachádza na rozhraní vnútorných a vonkajších Karpát, sa vyznačuje mimoriadne komplikovanou geologickou stavbou, ktorá podmienila vznik atraktívneho reliéfu skalných stien, vežičiek a bradiel rozmanitého tvaru, ktoré spolu s Prielomom Dunajca vytvárajú výrazné krajinné dominanty.

Územie Pienin sa člení na tri časti:

1. Spišské Pieniny sa nachádzajú v západnej časti Pienin a rozprestierajú sa medzi riekou Bialka a Niedžicou. Ich súčasťou je hradné bralo Niedžica. Na slovenskú stranu neprechádzajú

2. Centrálne Pieniny sa nachádzajú po obidvoch stranách rieky Dunajec od hradného brala Čorštýn až po mesto Ščavnica. Centrálne Pieniny sa členia ešte na menšie časti, a to:

  • Čorštýnske Pieniny s najvyšou kótou Nová hora (902 m n.m.) sa tiahnu od hradného brala Čorštýn až po sedlo Šopka západne od Troch korún. Na slovenskú stranu nezasahujú.
  • Masív Troch korún sa rozprestiera od sedla Šopka až po údolie Pieninského potoka. Masív Troch korún rozdelila rieka Dunajec prielomovou dolinou na dve časti. Z ľavej – poľskej strany sú ich súčasťou známe Tri koruny (982 m n. m.), ktoré sa vypínajú až 520 m nad hladinou Dunajca. Na pravej – slovenskej strane ich tvorí hrebeň Kláštornej hory (657 m n. m.), Holice (828 m n. m.) a Plašnej (889 m n. m.) s Haligovskými skalami.
  • Pieninky sú považované za najmalebnejšiu časť centrálnych Pienin. Rozprestierajú sa medzi údolím Pieninského potoka po prielom Lesnického potoka. Najznámejším skalným bralom je Sokolica (747 m n. m.), ale najvyššou kótou je Čertežik (774 m n. m.). Výška skalných stien na poľskej strane dosahuje až 300 m nad hladinou Dunajca. Na slovenskej strane sav tejto časti Pienin nachádza len skalné bralo Osobitá (490 m n. m.) týčiace sa na pravej strane pred prielomom Lesnického potoka.

3. Malé Pieniny tvorí široký rozložitý hrebeň štátnej hranice nad obcou Lesnica, ktorý tiahne na západe od Prielomu Lesnického potoka a rieky Dunajec až po sedlo Rozdiel nad obcou Litmanová na východe. Ich súčasťou je najvyšší vrchol Pienin Vysoké skalky (1050 m n. m.).

Na území národného parku sa nachádzajú:

  •    Národná prírodná pamiatka
  •    Prírodná pamiatka

 

Pieniny patria do okresov Kežmarok a Stará Ľubovňa a v Poľsku do okresu Nowy Targ.

Sídlo Správy národného parku je v obci Červený Kláštor.

www.pienap.sk

 

Pltníctvo na Dunajci

Najväčšou atrakciou pieninskej turistiky je  plavba na typických goralských pltiach. Historické pramene datujú prepravu po Dunajci už od 13. storočia. Plte boli zhotovené z vydlabaných kmeňov a slúžili na prepravu ľudí, materiálu a na rybolov.

Pltnícka sezóna sa začína 1. mája a končí 30. októbra, slávnostným otvorením a uzavretím v obci Červený Kláštor. Na slovenskej strane je možné nastúpiť na plť z rôznych nástupných staníc a absolvovať splav rôznej dĺžky a času. Najkrajší úsek toku rieky – tiesňavu Dunajca, absolvujete bez ohľadu na výber nástupnej či výstupnej stanice. Počas plavby turisti dostanú  výklad o flóre a faune, histórii, tradíciách a prírodných krásach Pienin.

 Trasy splavu, dĺžka a čas

  1. 8 km/cca. 1 h 30 min – z prístavu pltí pri NKP Červený Kláštor do Lesnice
  2. 9 km/cca. 1 h 45 min – z prístavu pltí Kvašné lúky pred obcou Červený Kláštor do Lesnice
  3. 12 km/cca. 2 h – z prístavu pltí pri obci Majere do Lesnice
  4. 14 km/cca. 2 h 20 min – z prístavu pltí Nokle za mestom Spišská Stará Ves do Lesnice

www.pieniny.sk/pltnictvodunajec/

Naspäť do Červeného Kláštora je možné ísť pešo po turistickom chodníku popri Dunajci, na bicykli, na koči ťahanom koňmi alebo autobusom z Lesnice

Náročnejšia spätná túra vedie cez vrcholy poľských dominantných brál Sokolica a Tri koruny. Na Troch korunách sa nachádza vyhliadková veža, odkiaľ je úchvatný pohľad do strmím Prielomu Dunajca (vstup je spoplatnený).

Tesnú blízkosť hraničných prechodov možno využiť na výlet do Poľska. Hraničný priechod v Lesnici je určený len pre peších turistov a cykloturistov.  Druhý hraničný priechod je v  Lysej nad Dunajcom.

Pre milovníkov vodných športov je na poľskej strane k dispozícii Czorsztynske jazero s plochou 10 km2a Sromowské jazero. Jazerá vznikli prehradením rieky Dunajec. Na protiľahlých brehoch Czorstynskeho jazera sa nachádzajú hrady Niedzica a Czorsztyn.

Veľmi zaujímavou je prehliadka hradu Niedzica, jedného z najzachovalejších hradov v Európe. Počas stáročí bol hrad pevnosťou i sídlom uhorských rodov, od r. 1920  patrí Poľsku.

Turistov k návšteve hradu láka legenda o pokladoch Inkov, ukrytých v jazere Titicaca.  V roku1946 tu bola nájdená olovená rúrka, ktorá obsahovala remienky so záhadnými uzlíkmi. Pripomínali uzlíkové písmo Inkov (quipu). Údajne šlo o testament Inkov.

Neďaleký Czorsztynsky hrad mal funkciu pohraničnej pevnosti ako protiváha uhorskej Niedzice. Býval  častým ohniskom bojov, odboja a rebélií. Teraz je hrad štátnou kultúrnou pamiatkou. Z jeho zrúcanín je pekný výhľad.

V zime môžu návštevníci lyžovať na blízkych lyžiarskych svahoch napr. v Kluszkowciach a v lyžiarskom centre Palenica v Szczawnici, kde majú k dispozícii viac lyžiarskych vlekov, sedačkovú lanovku, trate ľahké, stredne ťažké a ťažké, umelé osvetlenie a zasnežovanie.

Prielom Dunajca  

Začína sa pod Tromi korunami, kde dravé vody Dunajca vyhĺbili tiesňavu v dĺžke 8,5 km, pričom vzdušná čiara od začiatku po koniec prielomu má len 2,5 km.

Prvou atrakciou v prielome je Jánošíkov skok, najužšie miesto tiesňavy, široké 10 – 12  metrov (podľa hladiny), jeho hĺbka dosahuje 12 metrov. Povesť hovorí, že keď Jánošík prijímal chlapcov do svojej družiny, prijal len toho, kto toto miesto preskočil.

Dunajec na svojej ceste  musel prudko meniť smer, čím vytvoril štyri veľké meandre. Za druhým meandrom sa rozprestierajú pozemky bývalej osady Lesnícka huta, ktorá vznikla  približne v polovici 15. storočia a v minulosti sa v nej tavilo sklo. V oblúku tretieho meandra stoja legendami opradené skalné veže – Sedem mníchov.

Azda najkrajšou prírodnou scenériou sa vyznačuje posledný meander. Dominuje mu vysoké štíhle bralo Sokolica na poľskej strane. Vo vrchole ohybu meandra vyteká z prameňa chladná Storočná voda. Vraj, kto sa z nej napije, určite sa takého veku dožije…

Na konci prielomu ústi do Dunajca Lesnický potok. Ten pomedzi bralá Vylízaná a Osobitá skala vyhlodal tiesňavu v dĺžke asi 450 metrov.

Pred vstupom do Prielomu Lesnického potoka bol ešte v 19. storočí postavený mlyn. Na jeho mieste je dnes vybudovaná Chata Pieniny. Pred vstupom do objektu sú osadené pôvodné mlynské kamene. V blízkosti chaty sa nachádza informačné stredisko PIENAP-u.  www.pieniny.sk

Dátum vloženia: 24. 6. 2019 14:40
Dátum poslednej aktualizácie: 24. 6. 2019 14:45
Autor:

Zvozový kalendár

Po Ut St Št Pi So Ne
27 28 29
30 31 1 2
3 4 5 6 7
8 9
10 11 12 13 14 15 16
17 18 19 20 21
22 23
24 25 26 27 28 29 30

Virtuálny cintorín

Fotogaléria

Mobilná aplikácia

Sledujte informácie z nášho webu v mobilnej aplikácii - V OBRAZE.

ERDF – Investícia do Vašej budúcnosti

rop

Tento portál vznikol vďaka podpore z Európskeho fondu regionálneho rozvoja v rámci Regionálneho operačného programu

Miestna občianska poriadková služba 

logo

Dátum a čas

Dnes je nedeľa, 16.6.2024, 7:50:13

Videá z regiónu

Poruchové služby

Plyn: 0850 111 727
Voda: 052 77 29 548
Elektrina: 0800 123 332