Tatranský národný park - TANAP

TANAP je naším najstarším národným parkom. Bol vyhlásený 18. decembra 1948 s účinnosťou od 1. 1. 1949. O päť rokov neskôr vznikol na poľskej strane Tatrzanski park narodowy. V roku 1987 bola k TANAP-u priradená časť Západných Tatier.

Spolu s poľským národným parkom sú Tatry od roku 1993 biosférickou rezerváciou UNESCO.

Územie Tatranského národného parku sa nachádza na území Slovenska a Poľska v najvyššej časti 1200 km dlhého karpatského oblúka. V súčasnosti je jeho výmera 73 800  ha a výmera jeho ochranného pásma je 30 703 ha.  Desať tatranských štítov je vyšších ako 2600 m a 26 štítov vystupuje nad nadmorskú výšku 2500 m. Preto sa môžu pýšiť  prívlastkom  najmenšie veľhory na svete. Najvyšším vrcholom Vysokých Tatier i celých Karpát je Gerlachovský štít 2655 m, národným vrchom Slovenska je Kriváň 2495 m.

Tatry sú  rozdelené na dva podcelky: Západné a Východné.

• Západné Tatry – Osobitá, Roháče, Sivý vrch, Liptovské Tatry, Liptovské Kopy, Červené vrchy.
• Východné Tatry  – Vysoké Tatry a Belianske Tatry.

Väčšia časť Vysokých a Západných Tatier je budovaná magmatickými horninami (žula) a metamorfovanými horninami (ruly, svory, migmatity). Belianske Tatry a časti Západných Tatier (Osobitá, Sivý vrch, Červené vrchy) sú tvorené vápencami a dolomitmi. Vysoká hodnota neživej prírody spočíva najmä v rozmanitosti veľmi atraktívnych tvarov povrchu a v ich sústredení na pomerne malom priestore.

Kedysi sa v Tatrách nachádzali ľadovce. Maximálna rozloha zaľadneného územia Vysokých Tatier sa odhaduje na 15 000 ha. Najväčší ľadovec zapĺňal  Bielovodskú dolinu. Mal dĺžku 14 km a výšku až 300 m.

Ľadovce sa podieľali na vzniku tatranských plies. Na území Vysokých Tatier je ich približne 110 (údaje sa rôznia z dôvodu občasnej existencie niektorých plies). Rozlohou najväčšie  pleso na slovenskej strane Tatier je Veľké Hincovo pleso (20,08 ha, hĺbka 53 m), druhým v poradí je Štrbské pleso (19,76 ha, 18 m). Najvyššie položené stále pleso je Modré pleso (2192 m n. m.) v Malej Studenej doline.

Najväčšie plesá sú na poľskej strane Tatier. Vedie Morské oko v Doline Rybiego Potoku s rozlohou 34,9 ha a hĺbkou 51 m, na druhom mieste je Wielki Staw v doline Pieciu Stawów Polskich s rozlohou 34,4 ha. Svojou hĺbkou 79 m je však najhlbším plesom v Tatrách.

Vody z Tatier odvádzajú 4 hlavné rieky : Poprad a Dunajec, ktoré smerujú cez Vislu do Baltského mora, Biely Váh a Orava, tie pokračujú cez Váh a Dunaj do Čierneho mora.

Z hľadiska flóry a vegetácie predstavujú Tatry skutočný klenot.

Viacero rastlín má na tomto území jediné miesto výskytu na Slovensku, prípadne v celých Západných Karpatoch (klinček lesklý, stračonôžka tatranská a lomikameň trváci).

Zachovaných je množstvo rastlinných druhov z doby ľadovej, ktoré tu zostali aj po ústupe ľadovca (medvedík alpínsky, ostrica čiernohnedá, iskerník trpasličí).

Symbolom Tatier je kamzík vrchovský tatranský a svišť vrchovský tatranský. Domov tu má aj vzácny orol skalný, murárik červenokrídly či vrchárka modrá.

Zo šeliem sa v Tatrách vyskytuje medveď hnedý, vlk dravý, rys ostrovid.

Plazy a obojživelníky zastupujú  jašterice, vretenica obyčajná, salamandra škvrnitá, skokan hnedý.

Takmer 2/3 územia národného parku pokrývajú prevažne smrekové a jedľovo-smrekové lesy. Dominantnou drevinou je smrek obyčajný. Výrazný je však aj výskyt borovice lesnej a limbovej, smrekovca opadavého a kosodreviny.

Na území Vysokých Tatier sa nachádza mnoho krasových útvarov. Avšak jedinou sprístupnenou jaskyňou je Belianska jaskyňa s kvapľovou výzdobou.

Park obsahuje 600 km turistických chodníkov a 16 označených a udržiavaných cyklistických chodníkov. Kvôli bezpečnosti sú turistické chodníky vo vysokohorskom prostredí TANAP-u sezónne uzavreté v období od 1. 11. do 15. 6. Mimo turistických a náučných chodníkov sa môžu návštevníci národného parku pohybovať v čase od 16. júna do 31. októbra v sprievode horských vodcov! Viac o Tatrách sa na našej stránke dozviete na tomto odkaze.

www.tatraguide.sk