Spišská Belá (5 km)

Mesto Spišská Belá leží v severnej časti Popradskej kotliny, jej chotár tvoria Belianske Tatry a rovinatá časť kotliny, ktorou pretekajú tatranské potoky. Od jedného z nich – Bielej – má mesto svoje pomenovanie.

Archeologické vykopávky svedčia o tom, že na tomto území sídlil už praveký človek.

Neskôr sa tu nastálo usídlili Slovania. Ich usadlosť bola súčasťou Veľkej Moravy. Po strate samostatnosti Veľkej Moravy, koncom 11. storočia, sa  územie Spiša dostalo do zväzku Uhorska. Už v polovici 12. storočia bola Spišská Belá organizovanou obcou. Mala svetskú i cirkevnú správu.

Po tatárskom vpáde sa blízko osady Belá usadili nemeckí kolonisti. S pôvodnými obyvateľmi utvorili spoločnú usadlosť.  Prvá písomná zmienka o obci je v darovacej listine Bela IV. z roku 1263. Uhorský kráľ Štefan V. dal spišským Nemcom rozsiahle výsady. Ich osady sa stali slobodnými mestami. Aj Spišská Belá sa stala slobodným mestom. Používala nemecké právo: občania boli slobodní, mohli voliť farára a richtára, ich majetok bol dedičný, mohli poľovať, loviť ryby, dobývať a spracovávať rudu (v chotári mesta na Belianskom a Hlbokom potoku sa uvádzajú staré ryžoviská zlata  z 13. – 14. storočia, boli známe pod názvami Markseifen a Tiefenseifen).

V roku 1412 dal kráľ Žigmund Spišskú Belú, spolu s 12 mestami, do zálohu poľskému kráľovi Vladislavovi Jagelovskému za pôžičku 37 tisíc kôp českých grošov. Mestá neboli vyčlenené z Uhorska, ale dane platili poľským miestodržiteľom na hrade Stará Ľubovňa. Záloh trval do roku 1772.

V roku 1545 prijala Spišská Belá reformáciu pričinením rodáka Serpilia Quendela, ktorý sa po skončení štúdia vo Wittenbergu vrátil domov. Stal sa evanjelickým farárom, prevzal kostol, faru a školu, ktoré sa v rámci rekatolizácie vrátili katolíkom až roku 1674. Rekatolizácia nebola násilná, a tak značná časť obyvateľstva ostala evanjelickou.

Spišská Belá sa využívaním výsad stala významným mestom. Remeselníci si zakladali cechy už od roku 1551. Boli tu obuvníci, mäsiari, stolári, farbiari, kožušníci, čižmári, zámočníci, meďotepci, zlatníci, pekári a tkáči. Prekvitalo aj poľnohospodárstvo a spracovanie a hlavne splavovanie dreva po Poprade a Visle až k Baltu. Mesto malo tehelňu, papiereň, tri mlyny a liehovar. Napojením na železničnú trať Košice – Bohumín nastali vhodné podmienky pre ďalší priemyselný rozvoj. Vznikla tkáčovňa, škrobáreň, píla a továreň na spracovanie tabaku.

V 19. storočí bol v Spišskej Belej čulý kultúrny a spoločenský život pestovaný už v minulosti v tzv. bratstvách a v cechoch. Spoločensko-rekreačným miestom sa stali Belianske kúpele. O hospodárskej prosperite a kultúrnosti obyvateľov mesta svedčia aj historické stavby: Kostol sv. Antona Pustovníka, zvonica, mariánsky stĺp Immaculaty,  evanjelický kostol, ako aj neskororenesančné a barokové meštianske domy zo 17. – 18.  storočia.

Múzeum Michala Greisigera sa nachádza v dome, kde prežil väčšiu časť svojho života. Dr. Michal Greisiger bol lekár, skúsený botanik, entomológ, ornitológ, archeológ, propagátor cestovného ruchu. Popri práci mestského lekára sa venoval skúmaniu flóry a fauny Spiša a archeologickým výskumom v regióne. Zachoval množstvo nálezového materiálu, ktorý systematicky zbieral  na poliach a pri stavebných prácach. V expozícii jeho múzea sú vystavené doklady o jeho vedeckých záľubách, je tu pôvodný nábytok a nástroje z jeho lekárskej ordinácie.

Pri múzeu sa buduje botanická záhrada.    www.skrz.sk/muzeum-michala-greisigera

V neskororenesančnom dome zo 17. storočia je od roku 1964 Múzeum fotooptiky Jozefa Maximiliána Petzvala. Petzval bol slávny matematik, fyzik a vynálezca šošovkového aparátu. Objavil zákony, ktorými sa optika riadi dodnes.

Expozícia múzea chronologicky sprístupňuje návštevníkovi prístroje a pomôcky najrozmanitejších typov od Petzvalových čias až po najnovšie ukážky fotografickej techniky.    www.stm-ke.sk

V Spišskej Belej pôsobil aj významný evanjelický kňaz Samuel Weber. Bol tiež historikom, prírodovedcom, nadšeným tatranským turistom a horolezcom. Ako člen Karpatského spolku venoval veľkú pozornosť tatranským chatám – zaslúžil sa o výstavbu novej chaty pri Zelenom plese, navrhol výstavbu siete turistických chodníkov v Belianskych Tatrách. Jeho meno sa spája aj s Belianskou jaskyňou, pre ktorú v roku 1883 napísal prvého sprievodcu. Vyznal sa ekonómii, remeslách, obchode, priemysle (má podiel na vzniku tabakovej továrne v roku 1898). Bol tiež kultúrnym a spolkovým činovníkom. Samuel Weber spolupracoval s mnohými uhorskými odbornými časopismi a novinami. Bol vyznamenaný Radom Františka Jozefa 3. triedy.

Spišská Belá v roku 2005 zriadila Sieň osobností mesta. Popredné miesta zaujali Samuel Weber a Jozef Maximilián Petzval.

Mesto každoročne usporadúva veľa kultúrnych, spoločenských a športových akcií – Zemiakarsky jarmok, Svätofloriánsku slávnosť, Fašiangový sprievod, Dni mesta a pod.

Spišská Belá má vybudovaný futbalový štadión s umelou trávou. V druhej etape by mala k štadiónu pribudnúť športová hala, kde by sa okrem halových športov mohli konať aj kultúrno-spoločenské podujatia.

Lokalita Belianskeho rybníka má pekné prírodné prostredie s vyhliadkou na panorámu Vysokých Tatier. Mesto má pripravený projekt na vytvorenie oddychovej zóny, už teraz však rybník slúži nielen pre miestnych rybárov, ale usporadúvajú sa tu aj kultúrno-spoločenské akcie napríklad: Beliansky kapor, Belltown fest, Beliansky majáles.

Cykloturistický chodník v dĺžke deväť kilometrov spája Spišskú Belú a Tatranskú Kotlinu. Trasa sa začína pri Belianskom rybníku a pozdĺž cesty I/67 vedie až k zastávke Čarda v Tatranskej Kotline. Šírka chodníka je tri metre, je celoasfaltový a vhodný pre cyklistov i korčuliarov. V zime ho využívajú  bežeckí lyžiari.

www.visitslovakia.com/cyklotrasa-spisska-bela-tatranska-kotlina

Súčasťou chodníka sú štyri väčšie odpočívadlá, kde sú umiestnené turistické mapy regiónu a cyklotrasy. Cyklochodník je prvou etapou veľkého projektu budovania cyklotrás, ktoré by mali viesť celým podhorím Tatier.

Národná prírodná rezervácia Belianske lúky je najväčšie zachované slatinné rašelinisko na Slovensku. V jej okolí sa nachádza sa turisticko-náučný chodník. Vyznačený okruh s dĺžkou 800 metrov, ktorý lemuje sedem informačných panelov, je prístupný pre peších  i cyklistov až po územie rezervácie. V jeho závere sa nachádza drevený nadzemný chodník v dĺžke 250 metrov, ktorý umožní návštevníkom priamo nahliadnuť na územie prírodnej rezervácie. Na túto časť chodníka však už bicykle nemajú prístup.

V blízkosti náučného chodníka, smerom k lesnej škôlke, sa nachádza diviačia zvernica, ktorej návšteva môže byť zaujímavým spestrením výletu.